Namiesto personálky

Firmy sa v školstve chcú angažovať, no chýbajú im vyrovnaní partneri

307273
1.12.2010 / Pavel Sibyla

Snaha o definíciu spoločensky zodpovedného podnikania (Corporate Social Responsibility – CSR) môže dopadnúť rôzne. Ďalšou nič nehovoriacou skratkou (trebárs SRB – sustainable responsible business) alebo aj niekoľkostostranovou štúdiou. No pri každej debate o CSR sa len ťažko dá vyhnúť otázke, či firemná filantropia nie je iba jednou z podôb biznisu, ktorého hlavným zmyslom je čo najvyšší profit majiteľov spoločnosti. Pre finančne nedokŕmené slovenské školstvo je zatiaľ táto otázka vzdialeným problémom.

Biznis bez partnera

CSR nie je žiadnou skrytou pomôckou biznisu. CSR je sám osebe biznis. Asi sa už ani na Slovensku nenájde veľká firma, ktorá by nemala samostatné oddelenie či aspoň pár ľudí venujúcich sa neziskovým projektom rôzneho zamerania. Ich úlohou je v niektorých prípadoch už len poslať peniaze na účet inej spoločnosti, pre ktorú je CSR „core biznis“. A veľkým nadnárodným korporáciám dokážu pripraviť a manažovať projekty zamerané od ochrany životného prostredia cez pomoc týraným matkám až po podporu rozvoja občianskej spoločnosti.

Viac ako biznis a nie ako filantropiu vnímajú projekty s vysokými školami aj v slovenskej pobočke spoločnosti Accenture. „Hovoriť o čistom CSR a súčasne tieto aktivity silno medializovať, to nejde dokopy,“ myslí si marketingový riaditeľ spoločnosti Marek Gešo. Pripúšťa, že sú projekty, do ktorých firmy investujú svoj čas a peniaze z čisto nezištných dôvodov. No každá snaha dať svetu vedieť o tejto bohumilej činnosti znamená, že firme záleží aj na posilňovaní vlastnej značky.

Ak je reč o spoločnostiach, ktoré sa venujú len darcovstvu a CSR projektom, takýto partner často firmám chýba, keď sa rozhodnú angažovať v školstve. „Na fakulte máme ľudí, ktorí sa venujú administrácii už rozbehnutých projektov. Samostatný tím, ktorý by mal na starosti len vyhľadávanie príležitostí na spoločné projekty so súkromným sektorom a fundraising, nám však chýba,“ hovorí prodekan Fakulty elektrotechniky a informatiky na bratislavskej Slovenskej technickej univerzite (FEI STU) Gabriel Juhás.

Podobná situácia je na mnohých ďalších slovenských verejných školách. Jedným z dôsledkov sú príjmy slovenských vysokých škôl od súkromných darcov na úrovni pár tisíc eur. O stovkách miliónov dolárov, ktoré vedia každoročne získať najlepšie americké univerzity na projekty pre študentov, môžu zatiaľ len snívať.

Nemorálne desaťtisíce

Absenciu univerzitného tímu ľudí, ktorý by oslovoval firmy na spoluprácu, kompenzuje na strane škôl pár nadšencov a na strane firiem prezieraví manažéri. Tí vedia, že znížiť náklady na výber a tréning nových zamestnancov je možné, ak firma začne s vyhľadávaním a vzdelávaním talentov, ešte kým sú na škole. Túto motiváciu k prvým projektom s FEI STU priznáva aj M. Gešo. „Naša cost-per-recruit a závislosť od personálnych agentúr sa znížili,“ hodnotí trojročnú spoluprácu s fakultou marketingový riaditeľ Accenture. Podľa neho sa až tretina nových zamestnancov, ktorých firma za posledných dvanásť mesiacov prijala, zúčastnila jedného z projektov vysokých škôl financovaných Accenture.

Prvý podnet na spoluprácu s FEI STU vyšiel od šéfa firmy Petra Škodného, ktorý je sám absolventom tejto fakulty. Accenture vedie a oceňuje najlepšie diplomové práce, posiela svojich expertov prednášať a podporuje aj vybraných akademikov formou darovania literatúry či hradenia účasti na konferenciách. Z ich spolupráce vzišiel aj nový predmet – architektúra softvérových systémov.

M. Gešo hovorí, že na všetky projekty s piatimi fakultami slovenských vysokých škôl firma doteraz minula desaťtisíce eur. A podpora vedenia firmy k aktivitám tohto druhu stále rastie. To nie celkom platí o ľuďoch na univerzitách. „Ísť do projektov so súkromným sektorom považujú niektorí priam až za nemorálne,“ hovorí G. Juhás.

Obchodníci a právnici

Ak sú aj hlásatelia „morálne“ čistého vysokoškolského vzdelávania v menšine, spolupráca niekedy zlyhá na odhodlaných, no neskúsených akademikoch. „Firmy aj k týmto projektom často pristupujú ako tvrdí obchodníci. Tí však na strane školy chýbajú,“ tvrdí G. Juhás. No zišli by sa ako soľ. Najmä staršie a väčšie slovenské univerzity disponujú od pár stoviek až po tisíce štvorcových metrov nevyužitých priestorov, ktoré by mohli prenajímať za komerčné ceny. Alebo ponúknuť ako aktívum do projektov so súkromnými firmami.

Ľudí a priestory žiadala od STU a Univerzity Komenského aj slovenská firma Eset. Vo svete jedna z popredných IT spoločností zaoberajúcich sa vývojom antivírusových programov chcela s týmito školami vybudovať výskumné laboratórium. V ňom mali učitelia a študenti spolu s ľuďmi z Esetu pracovať na základnom výskume v počítačovej bezpečnosti. Tento výskum sa podľa generálneho riaditeľa spoločnosti Miroslava Trnku nerobí na Slovensku ani v Európe.

No po vyše roku od začiatku spolupráce je projekt ešte stále len na papieri. Ambiciózny nápad sa zasekol na právnikoch, ktorí nedokázali nájsť dohodu vzhľadom na autorské práva k výsledky výskumu. „Chápem, že táto vec je dôležitá a školy sa tým musia zaoberať. Ale je nad slnko jasnejšie, že keď chce súkromná firma financovať kompletnú prevádzku laboratória, platiť mzdy ľudí z univerzít, tak niektoré vybrané výsledky výskumu bude chcieť využiť komerčne, a tým pádom musí mať autorské práva,“ sťažoval sa na marcovej konferencii TRENDU CSR Trendy M. Trnka.

To, čo sa nepodarilo Esetu, sa možno podarí spoločnosti IBM. Podľa informácií TRENDU je na spadnutie projekt výskumného laboratória, ktorý by sa mal začať rozbiehať už v januári budúceho roka.

Využívať nadšenie

Eset sa podobne ako Accenture angažuje v slovenských školách už dlhšie. Vyhľadávanie talentov je podľa M. Trnku jedna z najdôležitejších vecí pre každú firmu. Eset ich hľadá už na stredných školách a študenti tvoria pätinu pracovníkov vírusového laboratória firmy. Výchova programátora v oblasti, ktorej sa firma venuje, trvá podľa M. Trnku dva až tri roky.

Ak je reč o záujme firiem o vzdelávacie projekty, ktoré by sa dali označiť za prejav spoločensky zodpovedného biznisu, nielen chladný kalkul, ale i citové zaangažovanie je podľa M. Trnku kľúčové. „Niektorým vysokým školám chýba motivácia študentov. Vytvorenie tvorivej atmosféry,“ povedal na jar M. Trnka. Podľa neho sa mladí ľudia vedia pre niečo nadchnúť, no toto ich nadšenie ostáva mnohokrát nevyužité.

Podľa G. Juhása jeho fakulta zatiaľ nemá núdzu o ponuky firiem na spoločné projekty. Okrem spomenutých Accenture a IBM spolupracujú aj s Tatra bankou a firmou Softec. Výpočet firiem smerujúcich svoje CSR projekty do menej atraktívnych, predovšetkým humanitných odborov, by bol určite o čosi kratší.

Foto na titulke - Flickr.com

© 2010 News and Media Holding

Diskusia (0reakcií)