Spolupráca škôl a firiem nie je alchýmia

Ako na zmysluplnú akademicko-podnikateľskú kooperáciu

368278
21.2.2012

O problémoch a perspektívach slovenského vysokého školstva sa povedalo a napísalo už veľmi veľa. Existujú rozsiahle analýzy, stratégie a odporúčania. Robia ich ministerstvá, zmiešané pracovné skupiny, obchodné komory, think-tanky i univerzity. Ja skúsim pohovoriť o konkrétnych riešeniach, ktoré zavádzame.

Verím, že ľudia, ktorí sa o problematiku zaujímajú, do značnej miery tušia kde zaostávame, aj keď sa často nevedia dohodnúť koho je to vlastne chyba, či štátu alebo vysokých škôl, že naše školstvo v svetových rebríčkoch neexceluje. Nemáme však čas čakať, kým sa povolaní dohodnú. Budem preto písať o niektorých úspešných príkladoch, že zmeny sa dejú a sú možné.

Na Ekonomickej univerzite v Bratislave naše univerzitné Centrum severoamerických štúdii zaviedlo niekoľko, dovolím si povedať, progresívnych prvkov.

Začnem akademicko-podnikateľskou spoluprácou. Jej nutnosť je neustále zdôrazňovaná, každý k nej vyzýva.  Aj keď sa toho už veľa dosiahlo, v oblasti humanitných vied je takýto druh spolupráce skôr raritou. Z objektívnych dôvodov neexistuje toľko očividných spoločných záujmových prienikov ako pri technických, či prírodovedných odvetviach. V humanitných a ekonomických vedách je táto spolupráca síce tiež mantrou prejavov a stratégií, no implementácia je očividne komplikovanejšia. Niekedy mám pocit, že sa na ňu dokonca pozerá ako na alchýmiu, miestami až absurdnú, či podozrivú podvratnú aktivitu.

Najčastejším prejavom spolupráce v humanitných odboroch býva hosťovanie predstaviteľov biznisu na prednáškach a cvičeniach. V lepších prípadoch existuje ponuka stáží a výskumov pre študentov, resp. finančná podpora univerzitám. Univerzity tieto peniaze ideálne využijú na rozvoj, či tak potrebnú rekonštrukciu priestorov. Myslím, že sa však dá ísť ešte ďalej.

Od roku 2009, kedy sme v spolupráci s Americkou obchodnou komorou na Slovensku spustili prvý akreditovaný predmet, stále rozširujeme koncept, ktorý má, podľa mňa, obrovský potenciál. Model je jednoduchý. Spoločnosti prostredníctvom akreditovaných predmetov priamo a hlavne koncepčne vstupujú do vzdelávacieho procesu. Tieto si študenti môžu v rámci špecializácie zaradiť do ich hlavných študijných plánov. Spoločne s firmou vytvoríme sylabus, rozvrhneme témy do 90 min. blokov v 13 týždňoch a ponúkneme študentom. Firmy tak odovzdávajú reálne, aktuálne a hlavne využiteľné know-how, ktoré oni, ako budúci zamestnávatelia, budú od študentov očakávať. Hlavnou časťou kurzov sú reálne prípadové štúdie. Na ich základe sa študenti učia riešiť problémy a na záver vypracovávajú projekty. Memoruje sa minimálne, no viacej sa číta v rámci prípravy na každé cvičenie.

V tomto akademickom roku (2011-12) pre nás učí 11 medzinárodných spoločností. IBM, Dell a Microsoft majú vlastné predmety zamerané na oblasti, kde vedia študentom odovzdať najšpecifickejšie informácie. Ostatné firmy učia v konzorciách pod záštitou Americkej obchodnej komory.  Študenti takto získavajú unikátne vedomosti, učia sa využiteľným soft skills a pre najtalentovanejších je pripravená i reálna motivácia. Stáže v partnerských firmách a miesta vo výbornom Mentor Network Programe organizovanom Americkou obchodnou komorou. Najlepších takto prepájame s podnikateľským prostredím a partneri získavajú prístup k perspektívnym študentom, ktorých môžu 13 týždňov sledovať v obore, v ktorom pôsobia.

V tomto programe od firiem prirodzene žiadne peniaze nepotrebujeme. Ich know-how je to najcennejšie, čím môžu do rozvoja vysokého školstva vstúpiť. Firmám vznikajú najmä náklady súvisiace s časom ich zamestnancov. Napriek tomu má však, myslím, väčší zmysel, dopad aj pridanú hodnotu, ak v rámci konceptu spoločenskej zodpovednosti firiem, investujú cenný čas ich zamestnancov radšej do učenia než do maľovania lavičiek v parkoch alebo zberu odpadkov.

Ak chce firma učiť a prakticky tak prispieť k  budovaniu vzdelanostnej ekonomiky na Slovensku, dvere sú otvorené.

V mojom blogu sa budem usilovať zdieľať viacero skúseností z našej práce. Ak zaujme a čitateľ prispeje do diskusie, veľmi rád sa aj ja inšpirujem. Existuje totiž určite veľmi veľa skvelých projektov a iniciatív o ktorých často nevieme. Myslím, že si nemôžeme dovoliť nečinne čakať na implementáciu Minervy ani akejkoľvek inej stratégie, ktorá prípadne opäť vznikne po voľbách. To, že doba je vážna a konkurencia nás nepočká je jasné. V hre je viac ako politický kapitál, či spokojnosť istej časti akademického systému.

Michal Kovács

Výkonný riaditeľ Centra severoamerických štúdií Ekonomickej univerzity v Bratislave

Písané pre www.etrend.sk

Diskusia (0reakcií)