Keď sú aj bežné veci nedostupné

441106
11.8.2015 / gr

Čo krajina, to história. Čo detský domov, to množstvo ťažkostí, ktoré musí denno denne riešiť. V Moldavsku je tých problémov ešte o niečo viac, než v domovoch v rámci EÚ. Nadácia Pantheon Foundation sa tentokrát rozhodla pomôcť deťom z detského domova v ďalekom Moldavsku, kde sú jedným zo základných problémov aj nedostatok pitnej vody, doprava, veľmi nízky hygienický štandard a pre mnohých taká samozrejmá vec, akou sú topánky. O svojich dojmoch hovorí Janka Švorcová, finančná riaditeľka Pantheon Technologies a správkyňa Nadácie Pantheon Foundation, ktorá bola členkou výpravy.

Koľko detí žije v domove, ktorý ste podporili?

Detský domov, ktorému sme sa rozhodli pomôcť, sa nachádza v mestečku Vadlivoda, približne 28 km od hlavného mesta Kišinev. Je to starý rodinný dom, v ktorom žije 25 detí od 6 do 18 rokov. Stará sa o ne 5 zamestnancov. Okrem riaditeľky tu nájdete aj psychologičku a pár dobrovoľníkov. Prijali nás veľmi vrúcne. Hygiena a pitná voda je jedným z najväčších problémov krajiny. Len 10% obcí má vodovod a ostatné obyvateľstvo musí fungovať na vode z potokov a dažďov.

Prečo práve tento detský domov?

Zaujali nás príbehy niekoľkých detí a tým si nás získali. Naša známa strávila v tomto detskom domove šesť mesiacov ako dobrovoľníčka. Pomáhala s prípravou finančných grantov, pretože Moldavsko patrí medzi jednu z troch strategických rozvojových krajín, na ktoré sa Slovensko zameriava. Okrem Moldavska sú to ešte Afganistan a Keňa. Grantový systém financuje opravy a rekonštrukčné práce. Čo však väčšinou detským domovom chýba, sú režijné a prevádzkové náklady. Nevyhnutne potrebovali auto a to sme im zabezpečili.

Chodil z nich mráz po chrbte?

V detskom domove majú deti, ktoré im sociálni pracovníci pridelia. Ich príbehy sú rôzne. Niektoré sú úplne bez rodičov a našli ich niekde na ulici. Niektorých matky sedia vo väzení. Mnohé príbehy sú naozaj veľmi kruté. Od popálenín, dohryzenej hlavy, psychického týrania až po ťažkú podvýživu. Na druhej strane je veľmi pekné vidieť tie deti s odstupom času. My sme mali možnosť vidieť fotografie dievčatka, ktoré prišlo z ulice podvyživené, úplne bez vlasov a s množstvom zranení po celom tele. Strávilo tri týždne na izolačke, kým ju dali do poriadku a mohli sa pokúsiť integrovať ju medzi deti. To je väčšinou tá najťažšia časť celého procesu. Naživo sme ju v detskom domove videli po ročnom pobyte, keď už z nej bolo krásne, veselé dievčatko s vlasmi a naháňajúce s ostatnými po dvore loptu.

Ako je to so vzdelaním týchto detí?

Spoznali sme tam aj dievča, ktoré sa volá Marína. Momentálne si dokončuje maturitu a rada by študovala sociálnu prácu na vysokej škole. Momentálne jej komplikuje život vlastná mama, aj keď sa o ňu nestará. V Moldavsku majú totiž systém nastavaný tak, že ak sa rodič vzdá dieťaťa, to je umiestnené oficiálne do opatrovateľského zariadenia, školu mu platí štát. Matka sa však odmietla Maríny vzdať a preto teraz hľadajú spôsob, ako jej školu zaplatiť. My sme jej darovali aspoň jeden z našich notebookov.

Čo deti v Moldavsku potrebujú najviac?

Deťom v detskom domove sme sa snažili pomôcť najmä so základnými potrebami pre každodenný život. Sú to veci, ktoré buď nie sú v Moldavsku dostupné, alebo sú veľmi drahé aj pre bežné obyvateľstvo, nie to ešte pre detský domov. Niesli sme tam základné hygienické potreby, ktoré sme zozbierali aj vďaka našim dievčatám z Pantheon Technologies. Každá priniesla, čo mala doma navyše, alebo zabezpečila, čo bolo treba. Tak vznikol základ nášho nákladu a zvyšok sme dokúpili. Napríklad pracie prášky, čistiace prostriedky, základné zdravotné potreby ako dezinfekcia, obväzy, rýchloobväzy a pod. Skrátka všetko, čo človek potrebuje, keď má na starosti kopec detí. S týmto „zdravotníckym“ materiálom bol pri prekročení hraníc aj najväčší problém. Prešiel nám len s prižmúrením oka.

Tieto základné veci sa naozaj nedajú v Moldavsku zohnať?

Moldavsko je mimo Európskej únie a keďže tam systém funguje tak, ako funguje, všetky zahraničné veci, ktoré sa dovážajú, sú extrémne drahé. Klasickým príkladom sú topánky. Ich ceny sme si mohli porovnať. Zastavili sme sa v jednom nákupnom centre v Kišineve. Ceny topánok tam boli naozaj nadsadené minimálne o dvojnásobok ceny u nás. Čo sa topánok týka, kladie detským domovom polená pod nohy aj moldavská vláda. Podľa ich zákonov sa totiž nesmú do ich krajiny dovážať obnosené topánky. Nedovoľujú to štandardy o dovoze gúm a plastov. Jedinou možnosťou bolo teda nakúpiť kompletne novú, jarnú obuv pre 20 dievčat a 20 chlapcov. Dostali sme kompletný zoznam aj s veľkosťami nôh a išli sme na nákup. Nekupovali sme však len topánky, ale aj periny, vankúše a obliečky a to všetko z peňazí, ktoré sme vyzbierali v tombole na našom vianočnom večierku.

Určite na nákupnom zozname nechýbali hračky...

Vzali sme, samozrejme, aj veľa hračiek, pretože bez hračiek a vecí, ktoré sa páčia deťom to nejde. Pridali sme školské potreby a nakúpili sme školské tašky aj s peračníkmi, štandardné školské potreby ako farbičky, perá a ceruzky a množstvo ďalších vecí potrebých pre štúdium na celý rok. V detskom domove sa totiž momentálne zameriavajú aj na rekonštrukciu učebne. Zatiaľ je to len veľmi malá a minimalisticky zariadená miestnosť. Zháňajú preto stoly a nový priestor na učenie. Spomínala som, že čo rozhodne v domove potrebovali, bolo auto. Na základe odporúčania sme sa zamerali na SUV. Moldavsko je totiž známe tým, že má veľmi nekvalitné cesty. Zohnali sme teda jazdené auto pre náročnejší terén, ktoré sme im tam nechali.

Čo by potrebovali v budúcnosti?

V Moldavsku sa nám podarilo stretnúť aj so slovenským veľvyslancom, ktorý nám do budúcnosti sľúbil pomoc od zdĺhavých byrokratických procesov. Chceli by sme pomôcť najmä s dodávkou základných vitamínov. Hovorili sme aj o tom, že ak sa im minú zásoby, ktoré sme im doviezli, mohli by sme o rok zbierku zopakovať.

Zdroj: Nadácie Pantheon Foundation

Zdroj: Nadácie Pantheon Foundation

Zdroj: Nadácie Pantheon Foundation

Zdroj: Nadácie Pantheon Foundation

Diskusia (0reakcií)