Ako uľahčiť spoluprácu firiem a škôl?

Firmy sa sťažujú, že bariérou spolupráce je najmä neochota škôl inovovať zastarané osnovy

363697
8.12.2011

INEKO v júni až septembri 2011 v spolupráci Podnikateľskou alianciou Slovenska, Americkou obchodnou komorou a Slovensko-rakúskou obchodnou komorou realizovalo prieskum medzi firmami pôsobiacimi na Slovensku. Pýtali sme sa na ich pohľad na prepojenie trhu práce a školstva. Do prieskumu sa zapojilo 87 firiem, ktoré spolu zamestnávajú vyše 37-tisíc zamestnancov, medzi nimi napríklad T-Systems Slovakia, s.r.o., VÚB, a.s., PSA Peugeot Citroën Slovakia, U. S. Steel Košice, s.r.o. či SAMSUNG Electronics Slovakia, s.r.o.

Vzhľadom na počet firiem, ktoré odpovedali na otázky, výsledky prieskumu nie sú plne reprezentatívne, podľa nášho názoru však ponúkajú relevantné názory a skúsenosti spolupráce firiem a škôl.

Potvrdzujú napríklad, že firmy na Slovensku sú prevažne nespokojné s kvalitou i dostupnosťou absolventov. Vo vyše 56% prípadov uviedli, že dostupnosť absolventov s požadovanou kvalifikáciou je nízka alebo relevantné študijné programy vôbec neexistujú. Kvalitu absolventov považovali za skôr nedostatočnú alebo úplne nedostatočnú vo vyše 58% prípadov.

Spolupráca firiem so školami

Dobrou správou je, že takmer tretina účastníkov prieskumu ovplyvňuje alebo sa v minulosti pokúšala ovplyvniť vzdelávanie tak, aby viac vyhovovalo ich potrebám.  Z tých, ktorí sa o spoluprácu pokúšali, bolo viac ako 80% úspešných.

Najčastejšou formou spolupráce sú študentské praxe, iba o málo zriedkavejšie sú snahy firiem pôsobiť na vzdelávanie priamo na školách. Firmy na školách prednášajú, ale aj pôsobia na vytvorenie konkrétnych predmetov alebo dokonca študijných programov, školám poskytujú odbornú, personálnu aj materiálnu podporu.

Príkladmi sú PSL, a.s. z Považskej Bystrice (920 zamestnancov), ktorá v spolupráci so SOŠ Strojníckou v Považskej Bystrici vytvorila nový študijný odbor alebo T-Systems Slovakia, s.r.o. (2 000 zamestnancov), ktorá podľa vlastných slov intenzívne spolupracuje s Fakultou elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Do výučby boli zaradené predmety na podnet spoločnosti, jej zamestnanci na fakulte vyučujú. Firma v prieskume veľmi pozitívne hodnotila absolventov fakulty.

Spolupráca so školami však nie je výsadou len veľkých firiem ako PSL alebo T-Systems. Takmer polovica firiem, ktoré sa snažia vplývať na zmenu vzdelávania, patria počtom zamestnancov medzi stredné. Napríklad GiTy – Slovensko, a.s. s 31 zamestnancami prednáša na partnerských školách, ponúka študentom stáže aj vedenie záverečných prác.

Bariéry spolupráce

Firmy zapájajúce sa do vzdelávacieho procesu však zďaleka nie sú štandardom. Viac ako dve tretiny respondentov sa, napriek nespokojnosti s kvalitou a dostupnosťou absolventov, vzdelávanie ovplyvniť nikdy nepokúšali. Z tých, ktorí prejavili záujem, bolo 20% neúspešných. Firmy pomenúvajú prekážky, ktoré im bránia zapojiť sa do vzdelávacieho procesu. Hovoria, že bariérou je neochota škôl inovovať zastarané osnovy a nedostatok motivácie vzdelávať absolventov uplatniteľných na trhu práce. Tu sú vybrané citáty predstaviteľov firiem (ak nie je uvedený názov, firma si neželala byť menovaná):

„Bariérou sú bohužiaľ neflexibilní a neinovatívni pedagógovia a celková neochota zmeniť zastaraný systém.“

„(Mávali sme) študentov na prax, školy neskôr začali vo všeobecnosti strácať záujem komunikovať a prihliadať na reálne potreby v praxi. Odvolávali sa na osnovy, ktoré sú ďaleko od reálnych potrieb(.)“

„Ponúkali sme Právnickej fakulte UK v Bratislave, že naši rakúski advokáti by mohli bez nároku na odmenu príležitostne alebo pravidelne prednášať na právnickej fakulte v nemčine vybrané témy napr. európskeho práva tak, aby došlo nielen k transferu know-how, ale najmä zlepšeniu právnickej nemčiny absolventov tak, aby boli schopní potom v nemčine aj pracovať v advokátskej kancelárii, t.j. pracovať pre rakúsku a nemeckú klientelu, keďže právnická nemčina má (…) množstvo špecifík. Na ani jednu z dvoch písomných ponúk sme nedostali vôbec žiadnu odpoveď, čo nás mimoriadne zarazilo.“

- Podľa predstaviteľa NetSpace s.r.o. „školy zaujímajú iba počty žiakov. Na kvalite im vôbec nezáleží. Je im jedno, čo so žiakmi bude po skončení. Žiaci sú orientovaní iba na to aby zbierali známky a vôbec nechápu, že škola má byť prípravou na to, čo príde po jej skončení. Reálna prepojenosť škôl s praxou neexistuje. Vplyv budúcich zamestnávateľov na školy je absolútne nulový. Jediné čo od nás školy chcú, sú peniaze, alebo iné sponzorské dary. Ale ochota prispôsobiť vyučovací proces novým trendom je nulová. Ako hlavný a jediný problém vidím to, že školy nemusia spolupracovať. Jedine ak chcú. A to je bohužiaľ málo. Musia to mať prikázané zákonom. Potom budú reálne načúvať  zamestnávateľom a tí ľahko nájdu recept, čo učiť a čo nie. Napríklad ja by som školám, ktoré nebudú mať splnené určité percento zamestnanosti absolventov, zobral následne určité peniaze. A školy by si rýchlo rozmysleli, že či budú vychovávať ľudí iba pre úrady práce.”

Ktoré slovenské školy sú podľa zamestnávateľov kvalitné?

Firiem sme sa tiež pýtali, s absolventmi ktorých stredných a vysokých škôl majú najlepšie skúsenosti. Výsledkom je prehľad škôl (resp. fakúlt), s ktorými firmy majú dobré skúsenosti v súvislosti s kvalifikáciami, ktoré momentálne hľadajú. Prieskum ukazuje, že firmy vnímajú rozdielnu kvalitu jednotlivých stredných a vysokých škôl.

Medzi vysokými školami boli najlepšie hodnotené Ekonomická univerzita v Bratislave (EU BA), Slovenská technická univerzita v Bratislave (STU BA), Technická univerzita v Košiciach (TU KE) či Univerzita Komenského (UK).

-          S EU BA majú dobré skúsenosti firmy, ktoré hľadajú ekonómov, finančných kontrolórov, riaditeľov aj pracovníkov v hotelierstve.

-          Na UK majú zamestnávatelia dobré skúsenosti s Fakultou manažmentu (manažéri, personalisti či finanční kontrolóri),

Fakultou matematiky, fyziky a informatiky (programátori, finanční kontrolóri) či s Právnickou fakultou.

-          Na STU BA firmy ocenili Fakultu elektrotechniky a informatiky (programátori, správcovia siete, elektroinžinieri) či Stavebnú fakultu (stavební inžinieri a stavební technici).

-          Z Fakulty elektrotechniky a informatiky TU KE podľa firiem vychádzajú dobrí elektroinžinieri a inžinieri energetici, IT architekti, programátori či správcovia operačných systémov a sietí.

Ako uľahčiť spoluprácu firiem a škôl

1. Vychádzajúc z výsledkov nášho prieskumu sa pre zlepšenie prepojenosti trhu práce a školstva ponúkajú nasledujúce riešenia: Informovať firmy i školy o tom, že vzájomná spolupráca je možná a prezentovať najlepšie skúsenosti z uskutočnených projektov. Informácie o úspešných počinoch, vrátane odporúčaní ako postupovať, môžu pomôcť školám a firmám, ktoré majú záujem spolupracovať, odrádzajú ich ale počiatočné prekážky.

2 Zverejňovať uplatniteľnosť absolventov stredných aj vysokých škôl (miera nezamestnanosti a výška platu, s ohľadom na regionálne rozdiely) a hľadať spôsob, ako motivovať školy k spolupráci stanovením uplatniteľnosti ako kritéria financovania z verejného rozpočtu. Prvý krok už v tomto smere spravilo ministerstvo školstva, keď nedávno zverejnilo údaje o platoch a tiež nezamestnanosti absolventov vysokých škôl. Komplexnejšie informácie o stredných školách však stále chýbajú.

3. Realizovať  pravidelné prieskumy spokojnosti zamestnávateľov s konkrétnymi školami a ich absolventmi. Prieskumy s dostatočným počtom respondentov by mohli viesť k vyššiemu záujmu o štúdium odborov, ktoré firmy potrebujú a na školách, ktoré považujú za kvalitné. Efektívne by bolo spolupracovať s organizáciami, ktoré pravidelne komunikujú s množstvom firiem, ako sú napríklad profesijné portály, personálne agentúry či firma Trexima, ktorá v rámci projektu ministerstva práce zbiera od firiem informácie o ich požiadavkách ohľadne vzdelávania. Zverejňovanie názoru firiem na konkrétne školy by mohlo viesť nielen k ich vyššej spokojnosti, ale hlavne vyvinúť tlak na zvyšovanie kvality školstva na Slovensku.

Viac si môžete prečítať v analýze výsledkov prieskumu „Chýbajú firmám na Slovensku kvalitní absolventi stredných a vysokých škôl?“ vypracovanej v rámci projektu inštitútu INEKO „Monitoring reformy školstva“.

Zuzana Dančíková, spolupracovníčka inštitútu INEKO

Diskusia (0reakcií)