Spor o čistú filantropiu

Je CSR urážkou kapitalizmu alebo ľudskou tvárou biznisu?

343243
25.3.2011 / Fedor Blaščák

Pojem spoločenskej zodpovednosti firiem vzbudzuje nádeje aj rozpaky. Liberáli v ňom vidia „urážku kapitalizmu“, ich oponenti jeho „ľudskú tvár“. Podľa švajčiarskeho profesora Stéphana Garelliho sa v horizonte roku 2050 aj vďaka CSR zmení samotná povaha kapitalizmu. V štúdii The competitivness roadmap: 2010-2050 preň navrhuje termín „spoločenský kapitalizmus“ (society capitalism). Ten má údajne nahradiť éru „podnikateľského kapitalizmu“ (enterprise capitalism), ktorého cieľom je primárne zvyšovanie zisku akcionárov.

Zbraň v boji o trhové podiely

Aj vďaka čoraz masívnejšiemu uplatňovaniu princípov CSR vo firemných stratégiách tak má zanedlho dôjsť k predefinovaniu  úloh a funkcií podnikateľov ako aktérov zodpovedných za široko koncipované záležitosti akými sú ochrana životného prostredia, udržateľný rozvoj či boj s chudobou.

O tom, že firmy (a ich bohatí vlastníci) majú okrem partikulárnych obchodných záujmov sledovať aj širšie spoločenské ciele sa aktuálne snažia svojich amerických kolegov presvedčiť Bill Gates a Warren Buffett. V auguste 2010 adresovali americkým miliardárom výzvu, aby sa vzdali polovice svojich majetkov v prospech dobročinných cieľov.

O reálnosti predpovede profesora Garelliho zrejme viac než samotná výzva vypovedá nateraz pomerne zdržanlivá reakcia adresátov. Ku Gatesovi s Buffettom sa ich pridalo 55. Podľa časopisu Forbes žije v USA v roku 2011 412 miliardárov. Ostatní sa tak svojim postojom prikláňajú skôr na stranu Carlosa Slim Helú – v súčasnosti najbohatšieho človeka planéty, ktorý oponuje tvrdením, že úlohou biznisu je vytvárať pracovné miesta, nie riešiť problémy sveta.

Čas ukáže, ktorá z dvoch strán sporu o povahu kapitalizmu v roku 2010 lepšie odhadla budúci vývoj. Bez ohľadu na výsledok je však už dnes zrejmé, že CSR nemusí byť len bezzubým PR či alternatívnym HR, ale že vie byť dômyselným  a veľmi účinným nástrojom v zápase firiem o trhové podiely.

Diskusia založená na sentimente

Prečo sa potom u nás v tejto súvislosti dodnes vedú zanietené spory o tzv. čistú filantropiu?

Gaius C. Maecenas (70 - 8 pred Kr.) bol bohatým rímskym diplomatom a poradcom cisára Augusta. Viedol luxusný život, ktorý mu spríjemňovali umelci. Napriek tomu, že jeho podpora Horátia a Vergília sa neobišla bez bočných úmyslov - objednával si u nich chválospevy na cisára, sa jeho meno stalo synonymom veľkorysého darcu.

Všeobecne je za mecéna považovaný filantrop, ktorý poskytuje finančné dary bez očakávania bezprostrednej a konkrétnej protihodnoty. Podmienky bezprostrednosti a konkrétnosti pritom ostávajú pre porozumenie problému kľúčové. Toto ponímanie filantropie je historicky situované do doby, v ktorej napríklad aj náklady na prevádzku verejných úradov znášali samotní úradníci – aristokrati. Mecén podľa tejto predstavy poskytuje bájny „obed zadarmo“. Rím mal preň označenie chlieb a hry, pričom je zrejmé, že zadarmo neboli ani tam. Totiž, kladný sebaobraz prípadne lojalita prívržencov sa za istých podmienok tiež môžu stať menou, v ktorej sa zhodnocujú investície.

Na pozadí dodnes pretrvávajúcich diskusií o čistej filantropii tak stojí vágny historický sentiment spojený s dobou dostatočne dávnou na to, aby dokázala uniesť naše idealizujúce projekcie. A tiež s faktom, že aj absolútna svojvôľa starovekého panovníka sa občas zvrtla správnym smerom.

Aj minuloročný prieskum TRENDU medzi firmami a školami ukázal, že realitu poskytovania darov v oblasti vzdelávania na Slovensku viac než predstava blahosklonného mecenáša vystihuje skôr parafráza o tom, že  CSR je pokračovaním biznisu inými prostriedkami.

(Článok je úvodom štúdie o spolupráci firiem a škôl na Slovensku. Štúdia bude prezentovaná na konferencii TREND CSR Fórum, ktorá sa uskutoční 5. apríla v bratislavskom hoteli Gate One.)


Foto na titulke – Daniel Shapiro, zakladateľ a riaditeľ Harvard International Negotiation Program, na Svetovom ekonomickom fóre v marockom Marakéši. Flickr.com

Diskusia (0reakcií)