Z detského domova rovno do práce

O jednej symbióze biznisu s charitou na Spiši

375186
13.6.2012

Iwan Hoffmans prišiel na Slovensko pred šiestimi rokmi z Holandska. Pôvodne ani nevedel, kde sa Slovensko nachádza. S manželkou dostali ponuku viesť hotelový biznis vo Vysokých Tatrách. Keď mu Google vyhodil fotografie krajiny, kam sa mal s rodinou odsťahovať, doslova sa do nej zamiloval.

Bez rodiny je život náročnejší

Pod Tatrami sa medzitým odohrával úplne iný príbeh. Vo Veľkom Slavkove vyrástol Dom na polceste, v ktorom sa Stano Gurka s kolegami už desať rokov stará o odchovancov z detských domovov. Pretože chlapci nevyrastali v prirodzenom rodinnom prostredí, často nie sú psychicky a sociálne pripravení viesť normálny a plnohodnotný život. „Jednou z mnohých vecí, ktorá im chýba, je motivácia do života a chuť niečo dokázať. Je veľmi ťažké ich naučiť systematicky pracovať tak, aby z práce mohli vyžiť,“ vysvetľuje Stano Gurka.

Iwan Hoffmans sa medzitým presťahoval do Popradu. Z hotelového biznisu napokon vzišlo, ale prišlo čosi oveľa lepšie. Začal viesť firmu Orion Nova, ktorá vyrába chladiarenské a mraziarenské boxy pre úžitkové autá a dodáva ich do celej Európy. Zo stretnutia Iwana a Stana vzišla myšlienka, že Orion Nova by mohla zamestnávať mladých mužov z Domu na polceste vo Veľkom Slavkove.

Každý je iný a to je dôležité

Dnes už firma zamestnáva šiestich bývalých domovákov. „Najväčšou výzvou pre mňa je, že každý chlapec má iný psychologický profil a každý pochádza z iného prostredia. V každom sa snažíme rozvíjať to, v čom je dobrý. Je to predovšetkým o motivácii. Vždy im nájdeme niečo, čo radi robia a staviame na týchto základoch,“ vysvetlil konateľ spoločnosti, ktorá získala v rámci minuloročného ocenenia Via Bona Slovakia Cenu za zodpovedný prístup k zamestnancom. Osobitosť Iwana Hoffmansa spočíva aj v tom, že ku každému chlapcovi pristupuje individuálne. „Nesúdim ich a netrestám. Nechávam ich, aby robili chyby a učili sa z nich.“

Motivovanejších by hľadal ťažko

Mladí ľudia, ktorí opúšťajú detské domovy, často končia v azylovom dome alebo na periférii spoločnosti. Stano Gurka tvrdí, že keby chalani neprišli do zariadenia, ako je ich a nedostali takú starostlivosť ako u Iwana, skončili by na ulici ako bezdomovci. „Robím to zo srdca. Nemôžem mať viac motivovaných ľudí a obávam sa, že by som ich nenašiel ani na úrade práce. Vidím ich smiať sa, sú šťastní so šálkou kávy, ktorú si ráno dajú a majú normálnu prácu,“ povedal Iwan Hoffmans o projekte, ktorý spustil pred tromi rokmi. Podnikateľ sa pritom nevzdáva. Jeho snom je spustiť sociálny projekt, v rámci ktorého by mohli pracovať aj ľudia, ktorí doteraz nedostali šancu a mohli by tak ukázať svoje kvality.

Diskusia (0reakcií)