Ako prepojiť teóriu s praxou?

Zápis z diskusie na TREND CSR Fóre venovanej vysokým školám a inováciám.

372580
30.4.2012

TREND CSR Fórum, 17. apríl 2012

Teória a prax

(panelová diskusia pre vysoké školy)

Vedie Dominik Orfánus 

Panelisti:

Torsti LOIKKANEN – research coordinator VTT, Helsinki

Róbert REDHAMMER – rektor, STU v Bratislave

Jaroslav ZIGO – riaditeľ pre rozvoj ľudských zdrojov, Matador Group

Štefan KLEIN – šéf ateliéru dopravného dizajnu, VŠVU v Bratislave

Michal KOVÁCS – výkonný riaditeľ, Centrum severoamerických štúdií EU v Bratislave

Jaroslav HOLEČEK – bývalý člen predstavenstva Volkswagen Slovakia

Elena KOHÚTIKOVÁ – zástupkyňa generálneho riaditeľa, VÚB

- - - - - - - - - - - - - - - - -

Orfánus:  s ľuďmi zo škôl i praxe budeme hovoriť o spolupráci firiem a škôl, o základných kameňoch spolupráce pri ceste Slovenska k znalostnej ekonomike. Chcel by som sa na začiatok R. Redhammera spýtať, aké skúsenosti a inšpirácie si priniesol z Fínska, z Helsínk?

Redhammer:

- Technická univerzita (TU) má dnes umeleckú aj ekonomickú školu (teraz ALTO univerzita), 20tis. študentov  (ako aj STU) a asi 4-5x vyšší rozpočet, je v prvej stovke na svete

- naviazal by som na predchádzajúce informácie

- Kľúčom v škole je učiteľ (nie budova), ale platí, že „prostredie vychováva“ – prostredie školy dopomáha výučbe – dizajn, architektúra (u nás problém hlavne financie)

- učiteľ vytvára motiváciu, je najdôležitejší, u nás je problém nie „osobnosti“ ale systémové poruchy v školstve

Orfánus: a čo ste si priniesli z Fínska, čo by sa dalo prakticky zaviesť na STU?

Redhammer:

- systém tam je dlhodobo kultivovaný, ak chceme niečo robiť, zlepšovať, musíme sa vedieť o tom baviť

- robíme výskumne orientované vzdelávanie -> zvyšujeme pridanú hodnotu, absolventi sú zamestnateľní, dobre zarábajú, chceme to posunúť na medzinárodnú úroveň

- vo Fínsku je dobre rozvinutá podpora podnikania, podnikatelia pomáhajú študentom na dobrovoľníckej báze

- aj napriek tomu, že mnohé firmy (Nokia, Siemens,..) prepúšťajú -> nie je tam enormne narastajúca nezamestnanosť, ľudia sa dokážu absorbovať a naskočiť na iné veci

- v 2005 STU podporila rozvoj podnikateľského inkubátora

- u nás malá spätná väzba z podnikov

Orfánus: spolupráca firmy Matador Group so školami?

Zigo:

- Matador mal spoluprácu so školami silnú už historicky (hlavne jeho gumárenská časť) – dnes Continental pokračuje v nastavených procesoch

- v rámci Trenčianskej univerzity – je to hlavne prax vo firme, odbory na škole také, čo je potrebné vo firme, tí najlepší sa dostali do Trainee programu

- aj SŠ majú možnosť spolupráce – každý týždeň 1 deň praxe (predtým intenzívnejšie)

- druhá časť Matadoru (Automotive) – spolupráca sa rozbehla si pred 2-3 rokmi

   -> ponuka stáží i štipendijných programov (to sa veľmi neujalo, nechceli sa študenti  zaväzovať)

   -> diplomové práce

   -> spolupráca aj s ČR univerzitami – je zaujímavejšia, väčšia ochota univerzity spolupracovať, väčší drive,  tlačia ich do toho

Orfánus: v čom to je?

Zigo:

Je to o finančnej motivácii pri umiestňovaní študentov do podnikov – majú legislatívnu podporu

Orfánus: aké firmy sú v spolupráci, fínske, či aj zahraničné?

Loikannen:

- aj fínske univerzity majú medzi sebou rivalitu

- Tech. univerzita má dlhodobú tradíciu – diplomanti robia práce pre danú firmu a potom sú v nej zamestnaní

- študenti firmu poznajú

- VTT – inštitúcia aplikovaného výskumu – hlavným cieľom je zvyšovanie vedeckej úrovne a tiež zvyšovanie povedomia v medzinárodných kruhoch

- v ALTO univerzite čelili výzvam a zmeny neboli ľahké- napr. museli viac publikovať, hlavne medzinárodne

- Európsky inštitút – má prepojiť vzdelávanie, podniky a výskum a vývoj

- prepojenie Tech. univ. a Dizajn Univer. prináša mnoho úžitku

Orfánus: ako pomohlo ALTO previazať jednotlivé sféry tak, aby mal z toho prínos biznis?

Loikannen:

- kritické časti sú na Obchodnej univerzite

- 80% vedeckých publikácií vychádza z TU

- obávali sme sa fúzie, dnes to už funguje dobre

- očakávame rast – trvá to však dlho

Orfánus: budeme raz aj na mape vývojových centier? budú naši dizajnéri skôr cestovať von, alebo budú môcť robiť aj doma?

Klein:

- automobilový sektor je pre našu školu nepostrádateľný, spolupráca má svoj charakter, svoje výstupy

- spoluprácu sme začínali s VW

- do budúcnosti bude problém so zdrojmi

- otvára sa rad impulzov pre nových dizajnérov

- mnohí študenti budú končiť aj vo vlastných firmách

- segment veľkých výrobcov tu bude stále – spolupráca bude veľká, ale je tu už aj iný segment

Orfánus: ako sa pozeráte na to, že veľké firmy držia ten výskum a vývoj doma, je šanca že sa to dostane aj k nám?

Holeček:

- nepredpokladám, že budeme robiť pre automobilky základný výskum

- dnes prichádzajú z firiem iné zadania ... „chcem takýto nárazník, prosím ťa navrhni mi to“ ...dnes stať sa subdodávateľom – musím mať na to podmienky....potrebujú navrhnúť, vyrobiť, odskúšať...potrebujeme u nás centrá aplikovaného výskumu

- druhá vec je že dnes máte veľakrát problém – 2 roky sme robili analýzu, prečo je fluktuácia tu -> chýba inštitúcia aplikovaného výskumu

Orfánus: kde začať, kto by mal byť iniciátorom spolupráce?

Holeček:

- iniciatívu musia uchopiť podniky (univerzity si vystačia samy, podniky potrebujú VŠ)

- 1. priemysel predbieha VŠ

- 2. univerzitný systém ich nemotivuje na to, aby spolupracovali s praxou – motivuje ich k tomu, aby písali nejaké články

- potreba zamyslieť sa nad celým systémom, ako to funguje

- učitelia: - nie sú motivovaní spolupracovať s podnikmi, s praxou

                 - podniky potrebujú fakulty pre študentov ktorých vychovávajú

Orfánus: firmy sa sťažujú na pasivitu škôl, aj na problém hosťujúcich profesorov. Aké sú Vaše skúsenosti?

Kohútiková:

- projekt hosťujúcich profesorov po 3ťom ročníku ukázal, že výskum je na ekonomických školách slabým miestom

- grant pre profesora -> školy musia ukázať nejaké výsledky v oblasti do ktorej profesora pozývajú, to je asi kameň úrazu

- profesor nemá učiť „od nuly“ – je tu pre pedagógov a študentov, aby sa naučili ako sa robí vedecká práca, aby mali iný pohľad na to

- „+“ je, že profesor je niekde využívaný aj mimo projektu (hlavne pedagógmi a PhD.študenti)

- „-“ naráža sa v ťažkých častiach výučby na rozdiely vo vedení (hlavne mikroekonomika,..), prednášky nie sú vedené ako u nás – že im dáme všetko na tácke, ale študenti si musia naštudovať problém a vhĺbiť sa do neho (profesor  zistí, kto si problém študoval, inak sa nevie zapojiť)

Orfánus: prepojenie praxe so školou, aké kroky sa urobili aby študenti okúsili tú prax už na škole?

Kohútiková:

- EU biznis a škola...prebieha na mnohých úrovniach....dosť málo ľudí o tom vie

- chceme priniesť vedomosti o severoam. ekonomike

- učí momentálne 11 medz. spoločností (kurz o americkej biznis kultúre a etike, vývoj amer. ekonomiky z pohľadu firiem,...)

- študenti získavajú kredity – dávajú si ich do svojich študijných plánov

- vytvára sa povedomie že náš akademický svet je iný – my máme privilégiá byť iný – istá sloboda a unikátnosť bádania tam je – ale na druhej strane potrebujeme pripravovať ľudí pre prax

- podpora študentov – dvoch najlepších posielame na mentoringové programy (motivácia tam je)...je to aj o osobe študenta akým chce byť

Aké % študentov zostáva na Slovensku (z tých, čo sú na stážach)

Kohútiková:

- neviem

- určití ľudia zostávajú vonku

Klein:

- téma odchodu študentov do zahraničia je aktuálna

Redhammer:

- sme radi ak študenti idú do zahraničia, väščinou 3-5-6 mesiacov stáže – väčšinou sa vrátia

- problém je ak odchádzajú po SŠ – napr. asi 24 tis. študuje na VŠ v Čechách

- systémová chyba slovenských VŠ

- praktická nemenežovateľnosť VŠ, ustanovenia brániace reforme

- celé vysoké školstvo má toľko peňazí ako fínska TU

Orfánus: ako motivovať k spolupráci hlavne ľudí na nižších stupňoch?

Redhammer:

- hlavnou úlohou školy je vzdelávať, študenti nepočkajú kým bude SK ekonomika na tom dobre

- učiteľ sa môže venovať študentom – ale firma vám dá len zákazku a tú si treba odrobiť -> môžete ju robiť, ale nad rámec svojej práce

- čo to je výskumne orientovaný, znalostná ekonomika – ak vyprodukujete výskumom nový poznatok

- ale to nestačí -> potrebujete to dostať do života – na trh

- niekto to nakoniec „kúpi“, ale treba do toho investovať

- najlepšie to ide vtedy ak študenti sú pri výskume a potom výsledky implementujú do praxe (mnohé malé startupy)

- to je ZE – dostať to do praxe (poznatky z výskumu) - > nutná spolupráca

- zadanie je často od firmy – a potom študent spolu s učiteľom riešia problém....príde ďalšia zákazka a musíte nájsť na škole niekoho, kto tomu rozumie a môže sa tomu venovať

- potrebná ochota na oboch stranách aj niečo zaplatiť

Orfánus: ako to pospájať?

Loikannen:

- vo Fínsku je 19 inštitúcií pre aplikovaný výskum

- pracujeme na princípe ich akéhosi „zlúčenia“

- VTT – podpora aplik. technického výskumu

- aplikovaný výskum musí byť zahrnutý nielen do systému ale musí byť aj medzi školou a reálnym podnikaním

Prečo si firmy so školami málo rozumejú?

Kohútiková:

- nie je to celkom tak

- podnety, aktivita by mali byť z oboch strán

- to čo sa žiadalo sa väčšinou urobilo v tej firme...

- študenti nevidia prepojenie medzi teóriou a praxou

- firmy sa dnes orientujú na študentov, chcú získať tých najlepších - > dáme ti možnosť, príď k nám do banky, poobzeraj sa a po 1-2 mesiacoch sa zapoj do práce...“stážuj a pracuj“

- potom vie ten študent „usmerniť“ aj učiteľa, získa poznatky

- ak si dobrý – po škole môžeš začať u nás pracovať

- 2há možnosť – príde do banky a po mesiaci dostane zadanie a má niečo navrhnúť, má mentora

Kovács:

- učiteľ musí byť manažér, robiť výskum, učiť,...

- manažment školy by mal byť oddelený od akademickej hierarchie

- ak nám najlepší SŠ odídu – robíme v podstate s druhou ligou, našou úlohou je motivovať ich, aby tu ostali

- slovenské VŠ nie je zlé (niekoľko dobrých univerzít) – je potreba dobrej prezentácie VŠ, či sa správa trhovo, či vystupuje v médiách,...

- kontrola – mám trochu problém s fínskym modelom, musíme veriť našim pedagógom

- máme tu dosť veľa dobrých študentov, ktorí nie sú prepojení (IT, ekonóm,...) každý vie niečo, jeden vymyslieť, druhý vyrobiť, ďalší predať,...stretávajú sa a pomáhajú si

- spolupráca firiem a študentov je investícia, je to veľká záťaž na pracovný čas zamestnancov

- firma si tak buduje aj určitú prestíž, zaraďuje sa do budovania budúcej podoby ekonomiky

Orfánus: firmy dosť pranierujú Ministerstvo školstva....vedia firmy povedať čo budú potrebovať o 5-10 rokov?

Holeček:

- je to naša spoločná úloha so školami, inštitúcie by mali povedať čo bude o 5 rokov

- ktoré profesie, študijné odbory  absolventov potrebujú – to vieme povedať

- nemôžeme to nechať na trh

- trh musí nadefinovať svoje potreby a potom spolu so školou definovať čo budeme učiť

Zigo:

- akých absolventov budeme potrebovať? ako firma to vieme povedať (tak na 4 roky dopredu) venujeme sa nejakej predikcii

- druhá vec je – ako ovplyvniť to, čo sa učí na školách, aby absolventi napĺňali naše predstavy, to čo potrebujeme

- národná sústava povolaní – participujeme na projekte

- treba aj systémové opatrenia, kedy by školy mali komunikovať  spolu s podnikateľskou sférou

Diskusia (0reakcií)